Mediácia
Čo je to mediácia a pre koho je určená
Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácii za asistencie tretej osoby – mediátora, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladný a hlavne, presúva ťažisko rozhodovacej moci z iného subjektu na samotných účastníkov sporu, čím sa účastníci sporu stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Mediácia je proces zamerany na budúcnosť a do budúcnosti. Udalosti, ktoré sa stali v minulosti, slúžia v mediačnom procese len na priblíženie situácie a okolností, za ktorých konflikt medzi stranami nastal, teda na identifikáciu a vysvetlenie sporu.
Mediácia je určená klientom, ktorí sa majú záujem dohodnúť, ale nevedia to urobiť bez cudzej pomoci. Ich záujmy, názory na riešenie sporu môžu byť rozdielne, ich vzájomná komunikácia môže viaznuť a byť plná emócií, ale rovnako si uvedomujú, že súd im ich problém nevyrieši, že ich vzťahy môže ešte vyostriť a ohroziť akúkoľvek ďalšiu komunikáciu. Mediácia môže pomôcť stranám sporu nanovo si usporiadat vzťahy, dať im právny základ v podobe mediačnej dohody a vytvoriť tak priestor pre možné korektné vzťahy aj do budúcnosti.
QUI PRIOR EST TEMPORE, POTIOR EST IURE.
Mediátor je fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá funkciu mediátora prijme. Mediátor musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora. Nevyhnutnými atribútmi výkonu mediácie je nezávislosť a nestrannosť mediátora. Mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má napomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre oboch účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, mediátor pri využití svojich sociálno-psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné. Definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala byť dohoda, ktorú vnímajú obe sporové strany pozitívne, t.j. ako svoju výhru.
Mediácia môže výrazne pomôcť pri riešení sporu s právnymi dôsledkami, najmä ak ste uviazli v problematickej komunikácii s druhou stranou, prípadne neviete, nemôžete alebo nechcete priamo s druhou stranou komunikovať. Mediácia vám taktiež pomôže uľahčiť spôsob ako oficiálne osloviť druhú stranu, upozorniť ju, že beriete vážne váš vzájomný problém, konflikt alebo nedorozumenie a ste pripravený ho riešiť. Pritom dávate druhej strane najavo, že vám ide o zmierlivé, diskrétne a obojstranne prijateľné riešenie situácie. Mediácia vám poskytne priestor a čas, aby ste sa mohli dohodnúť na tom čo potrebujete, prípadne si vyjasniť svoje stanoviská s druhou stranou. Mediácia vám pomôže vytvoriť komunikačný most medzi vami a druhou stranou a dá šancu doriešiť váš prípad do úspešného konca.
Cieľom zavedenia mediácie je odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju podstatu vyriešené iným spôsobom a v kratšom časovom horizonte, a tým zefektívnenie riešenia konfliktov. Dôležitým aspektom sprevádzajúcim využívanie mediácie je taktiež zmena kultúry riešenia konfliktných situácii, skvalitňovanie medziľudských vzťahov a uvedomenie si, že i pri rozdielnych názoroch a postojoch je možné dosiahnuť kultúrnym spôsobom prijateľný efekt.
Mediácia môže začať na podnet jednej strany, tzv. iniciátora. Iniciátor mediácie je osoba, ktorá osloví mediátora s problémom, ktorý chce riešiť. Mediátor následne osloví druhú stranu sporu a v prípade, že druhá strana prejaví záujem, mediátor jej zašle informácie o priebehu mediácie a dohodne termín spoločného stretnutia. Mediácia začína úvodným stretnutím, kde mediátor všetky strany poučí o jeho postavení v mediácii, o priebehu mediácie, o zásadách, účele a spôsobe vedenia mediácie, o spôsoboch jej ukončenia, o výške odmeny za vykonanie mediácie. Následne strany podpíšu Dohodu o začatí mediácie. Jej obsahom je najmä presné označenie osôb zúčastnených na mediácii, presné označenie mediátora a jeho kancelárie, vymedzenie konkrétneho sporu, ktorý je predmetom mediácie, výška odmeny mediátora, spôsob jej určenia a doba, na ktorú je uzavretá alebo doba, počas ktorej má mediácia prebiehať. V zmysle zákona o mediácii mediácia ZAČÍNA uzavretím uvedenej Dohody o začatí mediácie osobami zúčastnenými na mediácii alebo zástupcami konajúcimi v rozsahu oprávnenia konať za zastúpeného a mediátorom a JEJ ZÁPISOM do Knihy mediácii vedenej mediátorom. Zápis dohody o začatí mediácie a zápis o skončení mediácie podľa zákona o mediácii v knihe mediácií má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V prípade, že čo i len jedna zo strán alebo mediátor so začatím mediácie týmto spôsobom pred jej začatím nesúhlasí, ZAČÍNA sa mediácia uložením Dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. V tomto prípade mediácia končí uložením potvrdenia o skončení mediácie v registri listín; na tento účel mediátor overí totožnosť osôb, ich oprávnenie a rozsah oprávnenia v mediácii konať. Uloženie dohody o začatí mediácie a potvrdenia o skončení mediácie v NCRL má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Následne pokračuje proces mediácie samotným hľadaním riešenia sporových otázok. Pokiaľ strany nedospejú k vzájomnej dohode už na prvom stretnutí, môže mediácia pokračovať opätovnými stretnutiami. V prípade úspešnej mediácie zúčastnené strany podpisujú mediačnú dohodu, ktorej obsahom je výsledok mediácie. Touto dohodou sú strany viazané a v prípade obojstranného záujmu môžu dohodu uzavrieť vo forme notárskej zápisnice alebo si môžu dať dohodu schváliť ako zmier pred súdom alebo rozhodcovským orgánom.
Pri riešení sporu mediáciou je vhodné hneď na začiatku si zhodnotiť, či druhá strana môže mať záujem na mimosúdnom vyriešení sporu. Ak je pre obe strany výhodné vyhnúť sa súdu alebo si situáciu na súde významne uľahčiť, tak je veľká šanca, že bude mediácia úspešná. Pokiaľ druhej strane vyhovuje skôr vyčkávacia stratégia, prípadne spochybňuje iniciátorovu odhodlanosť a šancu výhry na súde, často ju vytrhne z mlčanlivosti až predvolanie na súd. Toto všetko je možné a preto treba o mediácii uvažovať ako o jednom zo spôsobov, ako riešiť spory. Ak aj nie je možné k mediácii pristúpiť ihneď, nie je vylúčené o nej uvažovať aj neskôr, ako o doplnku, prípadne súčasti konania na súde alebo pred rozhodcovským orgánom. Významnou motiváciou pre druhú stranu z pohľadu výdavkov za trovy súdneho konania môže byť aj fakt, že ak už aj bola podaná žaloba na súd, výrazná časť výdavkov za súdne konanie sa vracia, pokiaľ sa strany predsa len dohodnú riešiť svoj spor mediáciou. Pre orientáciu v typoch sporov vhodných na mediáciu vám môže napomôcť charakteristika v časti Služby. Ide o oblasti vzťahov, v ktorých najčastejsie vznikajú spory vhodné na mediáciu.
Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych a spotrebiteľských, rodinnoprávnych, obchodných záväzkových a pracovnoprávnych vzťahoch (napr. majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, susedské spory, spory vyplývajúce z nevrátenia pôžičky, spotrebiteľské spory, ktorými sa rozumejú spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ) alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou). Naopak, existujú spory, u ktorých je vylúčené, aby sa riešili mediáciou. Sú to spory, u ktorých to vylučujú vzťahy medzi sporiacimi sa stranami, ako aj spory, kde všeobecne záväzné právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom a kde je nutné, aby existenciu alebo neexistenciu daného práva alebo právneho vzťahu určil súd. Ak si nie ste istý, či váš prípad možno riešiť mediáciou, najlepšie je samozrejme priamo sa obrátiť na mňa telefonicky alebo e-mailom. Po krátkom načrtnutí problému, počas úvodnej konzultácie viem posúdiť, či váš spor je potenciálne vhodný na mediáciu alebo nie.
Či mediácia splnila svoj cieľ, resp. či ju môžeme považovať za úspešnú, vychádza predovšetkým z potrieb klienta a tie môžu byť veľmi odlišné. Štandardne býva na konci mediácie uzatvorená dohoda, ale rovnako dôležitý a významný býva aj samotný proces mediácie, ktorý môže priniesť do vzťahov významný posun. V takýchto prípadoch je uzatvorenie dohody alebo aj nedohody jedným z medzníkov vzťahu, od ktorého sa môže odraziť ďalšia komunikácia. Mediácia može mať veľmi prekvapivé výsledky. Určite je lepšie, keď sa klient pripraví aj na alternatívu, že sa s protistranou nedohodne. Výsledkom je tzv. dohoda o nedohode, ktorá može mať tiež svoj význam. Obvykle však býva cieľom vyriešenie konkrétnej situácie a úprava vzťahov do budúcnosti. Pokiaľ klienti prejdú celým procesom mediácie, v rámci ktorého realisticky zhodnotia svoje možnosti a zažijú pochopenie potrieb protistrany, často im to pomôže svoj postoj a požiadavky prehodnotiť, pozmeniť svoje očakávania a vzťahy nanovo prebudovať. Pozitívom býva často poznanie, že aj keď nemôžeme zmeniť to, čo sa už udialo alebo vzniknutý konflikt zmazať, môžeme sa začať správať a konať inak. Môžeme si nastaviť jasnejšie, prijateľnejšie a zrozumiteľnejšie pravidlá a tak sa vyhnúť chybám a prípadným konfliktom v budúcnosti.
Odmena za mediačné konanie sa určuje podľa počtu mediačných stretnutí, typu, náročnosti sporu a charakteru mediačnej dohody. Základom je cenník za služby spojené s mediačným konaním, ktorý je však možné prispôsobiť konkrétnym možnostiam a potrebám klientov.
Pokiaľ existujú pochybnosti, či druhá strana bude vôbec chcieť riešiť spor mediáciou, je potrebné preskúmať dôvody, ktoré tomu bránia. Ak tieto dôvody spočívajú v tom, že druhá strana mediáciu nepozná, prípadne jej nedôveruje, je možné presunúť túto úlohu vysvetlenia a presvedčenia na samotného mediátora. Iným dôvodom je nezáujem o mediáciu kvôli zámernému naťahovaniu sporu. V takomto prípade by bola mediácia od začiatku neefektívna. Taktiež nemá zmysel presviedčať niekoho na mediáciu, pokiaľ je jedna zo strán v hlbokej emocionálnej kríze alebo zažíva pred druhou stranou strach, alebo dochádza napríklad k domácemu násiliu. V takýchto prípadoch je potrebné pred akýmkoľvek pokusom o dohadovanie sa s protistranou vyhľadať pomoc ďalšieho odborníka, príp. osloviť subjekty ktoré sa zaoberajú pomocou pri riešení takýchto situácií.
Advokát je v zmysle zákona v sporových veciach najmä právnym poradcom klienta a môže ho zastupovať na súde, ako aj v konaní pred štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy a pod. Okrem toho veľká časť činnosti advokáta spočíva v tzv. nesporovej agende, kedy pomáha svojmu klientovi pri uzatváraní zmlúv, vybavuje rôzne podklady alebo povolenia, hľadá právne riešenia podľa požiadaviek klienta. Jeho úlohou je primárne poskytovanie právnych rád a zastupovanie záujmov svojho klienta.
Mediátor, aj keď ide často o osobu s právnickým vzdelaním, právne rady v zásade neposkytuje a ani jednu stranu pri riešení ich sporu nezastupuje. Právnické vzdelanie pomáha mediátorovi pri orientácii v právnej rovine sporu, ktorý klienti riešia a pomáha mu sformulovať mediačnú dohodu tak, aby bola v prípade potreby akceptovateľná súdom alebo mohla byť použitá ako exekučný titul. Mediátor primárne slúži ako komunikačný most a sprostredkovateľ riešenia medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť a ani obhajovať jednu stranu sporu pred druhou, či podsúvať vlastné riešenia problému. Mediátor má napomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť pre nich prijateľnú dohodu, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor bez ohľadu na to, že pomáha riešiť právny problém, neposkytuje, a to ani pred, ani počas mediačných stretnutí, žiadne právne rady, nakoľko zmyslom mediácie je dohodnúť sa tak, aby dohoda vychádzala z konkrétnych potrieb a možností všetkých zúčastnených. Pokiaľ si to však strany želajú, môžu dohodnuté závery posúdiť pred podpisom mediačnej dohody ich právni zástupcovia. Taktiež sa právni zástupcovia môžu priamo zúčastniť mediácie v prípade prejaveného záujmu zúčastnených strán.
Podľa zákona o mediácii mediácia sa končí:
- dňom uzavretia dohody, ktorá je výsledkom mediácie,
- dňom písomného vyhlásenia mediátora po konzultácii s osobami zúčastnenými na mediácii, že mediácia nebude pokračovať,
- dňom právoplatnosti rozhodnutia o dočasnom pozastavení činnosti mediátora alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí mediátora z registra mediátorov,
- dňom, keď mediátor odmietol k dohode, ktorá je výsledkom mediácie, pripojiť svoj podpis; túto skutočnosť mediátor zaznamená s uvedením dôvodu v zápisnici,
- dňom doručenia písomného vyhlásenia osoby zúčastnenej na mediácii adresovaného mediátorovi, že mediácia je skončená, alebo
- dňom doručenia písomného vyhlásenia jednej z osôb zúčastnených na mediácii adresovaného druhej osobe zúčastnenej na mediácii a mediátorovi, že mediácia je skončená,
- dňom, keď účastník mediácie spor, ktorý je predmetom mediácie, predložil na rozhodnutie súdu alebo rozhodcovskému orgánu,
- uplynutím 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutím šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si osoby zúčastnené na mediácii v ostatných prípadoch nedohodli dlhšiu dobu, po ktorej uplynutí sa mediácia skončí,
- dňom smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho mediátora alebo niektorého účastníka mediácie; to neplatí, ak mediáciu vykonával mediátor v mediačnom centre.".
